Prečo dnes písať literatúru, keď klasika je neprekonateľná

Autor: Matúš Guziar | 8.3.2014 o 18:47 | (upravené 30.3.2014 o 9:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Asi každý správny knihomil, rovnako ako ja, na strednej škole hltal  tzv. povinnú literatúru a nevidel ju ako nezaujímavý blábol nanútený školskými osnovami, ba práve naopak, vnímal ju ako preúžasné dielo klasickej literatúry. Každý takýto mladý biblio-nadšenec tie knižky nekonečne ocení a povie si: „Toho Fiodora D. už nikto nikdy neprekoná! Kam sa hrabú dnešné moderné pokusy...“

No hej, ale potom príde k čítaniu knižiek autorov 20. storočia a hneďka si človek uvedomí, čo znamenala moderna a jej avantgardy pre začiatok minulého storočia, a že teda stojí pred nami jeden holý fakt, vskutku ten najholejší. Ten, že ani klasika, a ani len tá moderna nám neodrážajú modernitu dnešnú. Lebo ľudia dnes nežijú čoby nevoľníci cárskeho Ruska, a ani len v čase hospodárskej krízy rokov tridsiatych. Dnes mladí, tak ako ja, už trochu podvadsiatnik, spomínajú na to, že k čítaniu ich priviedol Harry Potter, že videli padať „dvojičky", že sa naučili používať slovo tsunami a euro, že sa stal americkým prezidentom muž čiernej pleti, a že namiesto skrývačiek a naháňačiek po-vonku dnes deti „stalkujú" svojich kamošov na facebooku. A najaktuálnejšie, že za východnými hranicami našej krajiny sa na ľuďoch páchajú zverstvá, ktoré my poznáme, našťastie, už len prostredníctvom rozprávania našich rodičov. Pekný príklad toho, že to čo sa deje teraz, sa tak celkom nelíši od toho, čo bolo.

Nie, ako také sa problémy ľudí nemenia. Stále sú niektorí hladní, každý po niečom inom - ja po dobrom  slepačom vývare a kuse hovädzieho, iní majú problém nedocenenia, sú leniví alebo smutní, chýba im kamarát alebo frajerka, nemajú radi bohatých resp. chudobných okolo seba a nadávajú, ako sa len dá. To všetko tu bolo a teraz je tiež. A také isté. No ako som už trochu načrtol, zmenili sa pomery, situácia, okolnosti, pozadie či „background", ak je vám toto slovo dnes bližšie. Tie isté pocity čo pred dvesto rokmi, ale na inakšom podklade. A ono ten podklad to potom tak zaujímavo zafarbí, tieto naše veci. Asi aj trochu inakšie ako za tých dvoch veľkých vojen, no zase len tam je tá inakosť, že je to pre nás živšie, autentickejšie. A ľudia majú radi autentického, autentickú, autentických, no proste autenticitu ako takú, lebo že je im to vlastnejšie, také viacej ich. Že to žijú, tak to lepšie chápu, a možno aj nechápu, ale sa im o tom ľahšie uvažuje. Uvediem príklad.

Neviem si úplne predstaviť nemecký Weimar a hospodársku krízu už spomínaných rokov tridsiatych, ale akosi vnímam, alebo ani nie akosi, ale normálne, riadne, bez vágne pôsobiacej častice, že k nám prišlo euro a potom hneď za ním prišla aj kríza, a tí aj tamtí nemali robotu a ja som tiež už nebol frajer, keď som mal na konci týždňa v peňaženke namiesto parádnych sto korún len také dve mince, čo sa rovnali trom eurám. A tak ma to takto dneska vlastne ťuklo, napadlo, že preto má zmysel písať dnes tie naše písačky. Lebo sa s tým človek starší, mladší, prosto dnešný, tak dajako stotožní a zase si len povie: „Hej, toto poznám, ako dobre, že aj o tomto niekto napíše... Prípadne ešte lepšie, zahrnie to do príbehu, poviedky, skromnej novelky, dlhšie už radšej asi nie, bo treba aj facebook čítať a toľko času zase nemám..."

Tak len toľko som tým chcel. Že som šťastný, že sa tak povediac radujem, že som si tak uvedomil, že je stále, o čom písať, že to môže mať aj hodnotu, aj úžitok, aj keď sú to písačky roku 2014.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?